Pravek

 
Rybolov má veľmi dlhú históriu, tento sa už od nepamäti stal základom obživy našich predkov. Predpokladá sa, že lovom rýb sa zaoberali už aj predchodcovia dnešných ľudí. Najstaršie archeologické objavy svedčia o tom, že už od strednej doby kamennej t. j. u nás  v období 10.000 až 5.000 rokov pred Kristom, bol rybolov bežnou súčasťou života vtedajších ľudí. Ľudia sa začali usádzať v riečnych údoliach, na brehoch jazier a morí bohatých na ryby. Práve z tohto obdobia pochádzajú aj najstaršie nástroje na lov rýb, ako harpúny, oštepy, udice, rybárske háčiky a súčasne sa začali formovať aj jednotlivé rybolovné spôsoby, ktoré pretrvávajú v modifikovanej podobe až doteraz. Možno predpokladať, že praveký človek lovil aj pomocou rôznych pascí, ale aj jedovatých látok z rastlín, ktoré na tom ktorom území rástli.
Praveký kostený háčik

fds fdsfsdafsdf ds fds f sdfd sf sdfdsfsd f df dsf dsf ds f sdf dsf df sdf sdf asdf asd fds fdas fds wer qwerw rewq dsffgfdget gfdg dsf gdfg fg s g gds gsd gsdgd gsd g sd gsdgsdgsdg sdgsdg dsf dsfsd

Starovek

Najvyspelejšie civilizácie staroveku sa začali formovať v severnej Afrike, na Blízkom východe a v Stredomorí. Nálezy z povodia rieky Níl, nám dávajú odpoveď na otázku, aký bol rybolov v staroveku. Egypt ako centrum vtedajšieho kultúrneho sveta, postupne odhaľuje svoje tajomstvá a my sa dozvedáme stále nové a prekvapujúce informácie o živote vtedajších rybárov. Egypťania vynašli nové spôsoby a metódy lovu rýb, ktoré sú znázornené na stenách hrobiek ako i iných objektov a i papyrusoch. Na lov rýb používali jednoduché trstinové lode, pletené siete, koše z vŕbových prútov, harpúny, oštepy, háčiky a háky. Dokonca v tomto období sa prejavila snaha umelého odchovu rýb v nádržiach a rybníkoch. Už v tomto období sa začala prejavovať u vyšších vrstiev obyvateľstva snaha loviť ryby pre zábavu.

Spracovávanie rýb v starovekom Egypte

 
Ďalšími vyspelými civilizáciami staroveku boli najprv Grécko a neskôr aj Rím. Rybári boli však v Grécku považovaní za nižšiu sociálnu vrstvu a tak dokladov o gréckom rybárskom umení tohto obdobia je málo. I napriek tomu z niektorých archeologických nálezov vieme, že ryby sa lovili pomocou prútov, harpún, do sieti ako i do pascí. Rimania prevzali od Grékov veľké množstvo vedomostí a kultúrnych prvkov, v oblasti rybolovu tomu nebolo inak. Rím bol prvou veľkou civilizáciou, ktorá výrazným spôsobom ovplyvnila kultúrny vývoj Európy a jej kultúrny vplyv sa prejavoval a aj prejavuje dlho po zániku Rímskeho impéria. 
Stredoveký rybári vyťahujú siete s úlovkom

Stredovek

 
Je obdobie približne od roku 313, keď na základe rozhodnutia cisára Konštantína, bolo milánskym ediktom v Rímskej ríši zrovnoprávnené kresťanstvo s ostatnými náboženstvami až do rok 1493, to znamená roku objavenia Ameriky Krištofom Kolumbom. V tomto období sa zdokonaľovali rybolovné techniky minulosti a postupne sa prechádzalo aj na športový rybolov, ktorý už nebol len zdrojom obživy. V tomto období sa okrem lovu rýb do sieti, používali aj rôzne pasce založené    na    princípe    napĺňania    a   vypustenia   vodného   kanála   umelo vybudovaného človekom, v Ázii lov pomocou papierového draka, lov rýb pomocou cvičených kormoránov s kovovým prstencom na krku, zabraňujúcim prehltnutiu ryby. V stredovekom Portugalsku používali rybári  pri love vycvičené vodné psi ktoré ťahali za sebou siete opatrené korkovými plavákmi do ktorých sa zahryzli a ťahali sieť za sebou k brehu.O intenzívnom rybolove na našom území svedčia archeologické nálezy z obdobia Veľkej Moravy. Jednalo sa predovšetkým o háčiky, závažia, ostne a sieťovacie ihly ale aj zanedbateľné pozostatky rýb. Slovania v tomto období lovili najčastejšie kapra, pričom bežné boli úlovky veľké 1m a hmotnosťou presahujúcou 20 kg, ale aj karasy, plotice, liene, ostrieže, zubáče, šťuky a sumce. V prípade všetkých rýb išlo o ryby s rozmermi presahujúcimi dnešné kapitálne úlovky, napríklad šťuky mali v tom čase dĺžku 1,5 m a ich hmotnosť presahovala 35 kg, kapitálne sumce bežne presahovali dĺžku 3 m a hmotnosť cez 100 kg. Vodne toky boli bohato zarybnené a významným spôsobom prispievali k výžive vtedajšieho obyvateľstva. 
Ryby boli lovené najrôznejšími spôsobmi strieľané lukom, napichávané oštepom, harpúnou, chytané do pasci (vrší), do rúk, pomocou malých vrhacích sietí, jedov, veľkých ťažných až 30 m dlhých sieti s olovenými a pieskovcovými závažiami na vrchu opatrené topoľovými plavákmi. Tiež z tohto obdobia pochádzajú kovové háčiky s protihrotom ako i skôr známe prehĺtacie dvojháčiky. Na plavenie sa používali lode vydlabané z jedného dubového kmeňa v dĺžke 4 až 10 m. Živé ryby sa prechovávali v jamách, umelých ramenách a studniach. Usmrtené ryby sa konzervovali údením a nakladaním do soli.
 

Novovek

 
Za začiatok novoveku sa považuje rok 1493 teda rok, kedy Krištof Kolumbus objavil Ameriku. V otázke jeho konca nepanuje zhoda no možno hovoriť, že jeho koncom bol začiatok 20. storočia, teda obdobie keď sa v Európe začali formovať nové štáty v roku 1918 po prvej svetovej vojne. Novovek bol obdobím veľkých vynálezov a prevratných udalostí. V jeho počiatkoch bol význam rybolovu a rybárstva veľmi vysoký. No potom čo začala v 18. storočí priemyselná revolúcia, jeho význam začal postupne klesať. Avšak práve priemyselná revolúcia dala rybárstvu iný rozmer, rybárstvo sa začalo stávať zábavou - športom. Už v roku 1653 bola v Anglicku vydaná kniha Kompletný športový rybár (The Complete Angler) autora Izaaka Waltona, ktorá sa snaží dať odpovede na otázky týkajúce sa športového rybolovu.
V 16. storočí nastáva veľký rozmach rybnikárstva v Čechách. Práve v tomto období po husitských vojnách je vybudovaných približne 1.800 km2 rybníkov, pričom hlavnou chovanou rybou bol kapor. Ten je totiž schopný zhodnotiť menejcenné krmivo omnoho lepšie ako iné ryby, respektíve domáce zvieratá. Rybníky boli veľkým ekonomickým prínosom pre oblasti, kde boli vybudované, pretože iná poľnohospodárska výroba bola v nich nerentabilná. 
 U nás v tomto období začínajú vznikať rybárske cechy. Slobodný rybolov je súčasťou kráľovských privilégii miest i keď hradní páni tieto práva obchádzali a žiadali od rybárov poplatky. Okrem rýb sa však lovili aj raky, ktorých bolo v tých dobách dostatok a patrili medzi vyhľadávané pochúťky na šľachtických stoloch.
V priemyselne vyspelejších krajinách sa v 19. storočí športový rybolov stáva masovejším a začínajú sa objavovať výrobcovia rybárskeho náčinia a vydávať knihy. Koniec 19. storočia a začiatok 20. storočia sa už nesú v zakladaní rybárskych spolkov a postupnom rozmáhaní sa rybárskeho športu, ale aj vydávaní kníh a časopisov.
 
Stredoveký rybár loví ryby pomocou prútu
V 17. storočí sa začali vydávať knihy s popisujúce základné rybolovné techniky
 

Súčasnosť od roku 1918 až doteraz u nás

 
     Už pred prvou svetovou vojnou u nás začali vznikať prvé rybárske spolky, ktorých členmi však neboli bežní občania, ale predovšetkým vedúci predstavitelia štátu, miest a obcí. Po vzniku prvej Československej republiky vznikla na území Čiech a Moravy organizácia s názvom Únia rybárskych spolkov a družstiev v republike Československej. Zo začiatku v Československu prevládal dualizmus to znamená, že územie Čiech a Moravy sa spravovalo predovšetkým tým, čo bolo zaužívane respektíve bolo upravené Rakúskym právom a na Slovensku tým, čo platilo v Uhorsku. Takto však moderný štát, nemohol fungovať a tak sa aj v oblasti rybárstva prejavila snaha zjednotenia,  konsolidácie  a rozvoja rybárskych organizácii v podmienkach novovzniknutého štátu. 
Starý rybársky odznak           
       
 Z dostupných dokumentov je zrejmé, že v roku 1924 pôsobilo na území dnešného Slovenska 29 rybárskych spolkov, ktoré mali vlastné poriadky a stanovy. To tvorilo základ pre neskoršie zjednotenie a vytvorenie prvej Slovenskej rybárskej organizácie, ktorá vznikla dňa 21.11.1926 v Bratislave. Po počiatočných ťažkostiach sa organizácia postupne rozvíjala, pričom jej rozvoj bol odrazom vtedajšej doby.
V roku 1928 bolo prijaté opatrenie, ktoré vytvorilo základ pre fungovanie plnohodnotnej rybárskej organizácie zloženej z jednotlivých rybárskych spolkov.
          
         Dňa 14.03.1939 vznikol v dôsledku vojnových udalostí Slovenský štát. Slovensko bolo relatívne samostatné avšak vo vazalskom vzťahu k Hitlerovskému Nemecku. Je pochopiteľné, že aj v tomto období existovali snahy upraviť rôzne spoločenské vzťahy, no rybárstva sa nijako podstatne nedotklo. Koniec druhej svetovej vojny v roku 1945, však znamenal nový impulz v snahe vybudovať rybársku organizáciu v oveľa lepších podmienkach.
         Dňa 28.04.1946 sa v Žiline na valnom zhromaždení delegátov Slovenských rybárskych spolkov, odsúhlasilo založenie Jednotného zväzu rybárskeho, ktorého sídlom sa stala Žilina. 
Neskôr v takzvanej právnickej päťročnici bol prijatý Rybársky zákon č. 62/1952 Zb., jeho účinnosť, podobne ako i iných zákonov prijatých v tomto období, bola pomerne krátka, pretože v roku 1963 bol prijatý zákon č. 102/1963 Zb. o rybárstve na ktorý nadväzovala vykonávacia vyhláška č. 103/1963 Zb.. Tento zákon znamenal skutočný prelom  a bol veľmi pozitívnym prínosom pre rozvoj rybárstva u nás ako i k upevnenie Jednotného rybárskeho zväzu, ktorý bol premenovaný na Slovenský rybársky zväz.
Zákon aj s vyhláškou boli platné takmer 40 rokov a nahradil ich terajší zákon č. 139/2002 Z.z. o rybárstve v znení neskorších prepisov a vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 238/2002, ktorá bola neskôr dňa 17.03.2006 nahradená vykonávacou vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 185/2006 Z.z. Zákon bol od času svojho vzniku, niekoľkokrát novelizovaný, aby tak spĺňal požiadavky dnešnej doby. 
 
Zdroj: Internet
Používame cookies.

Na našej webovej stránke používáme cookies. Niektoré z nich sú nutné pre beh stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú vylepšiť vlastnosti stránky na základe používateľských skúseností (tracking cookies). Sami môžete rozhodnúť, či cookies povolíte. Majte prosím na pamäti, že pri odmietnutí, nemusí být stránka celkom funkčná.